V nasledujúcom "seriáli" by som chcel priblížiť problematiku behaviorálnej ekonómie a financií, ktorým sa venujem približne rok. Jedná sa o oblasť v zahraničí diskutovanú už niekoľko rokov, avšak u nás je tento pojem pre mnohých z odbornej ale aj širokej verejnosti známy len zbežne prípadne vôbec. Ďalších pár riadkov by malo poslúžiť ako stručný úvod do tejto problematiky. Keďže oblasť samotných financií je mi bližšia ako ekonómia v širšom pojme, zrejme si po čase všimnete, že častejšie hovorím o behaviorálnych financiách než o behaviorálnej ekonómii, čo však (dúfam) nebude nikomu prekážať.
Behaviorálna
ekonómia v širšom zmysle predstavuje kombináciu psychológie
a ekonómie. V užšom zmysle odborná literatúra považuje za dôležitú
súčasť tejto kombinovanej disciplíny aj sociológiu a antropológiu. Nezanedbateľné
sú aj poznatky iných priamo i nepriamo pôsobiacich vied, medzi ktoré možno
zaradiť napríklad históriu alebo politológiu. Základnou úlohou spolupráce
odborníkov z týchto vedných disciplín je odhalenie faktorov pôsobiacich na
chybné alebo neefektívne rozhodnutia ľudí
a s nimi spojené následné negatíva v ekonomickej oblasti
a zdôvodnenie, prečo niektoré subjekty pôsobiace v ekonomike, pričom máme
na mysli ľudský faktor alebo podnik re-prezentovaný vrcholovým manažérom alebo
skupinou manažérov, vykazujú znaky ohraničenosti možností mysle
a komplikácie spojené s ľudskými rozhodnutiami a názormi.
Behaviorálne prístupy uplatňované pri riešení rôznorodých finančných problémov
označujeme pojmom behaviorálne financie.
Väčšina
odbornej literatúry všeobecne považuje za hlavné úlohy behaviorálnych financií
výskum a definovanie toho, prečo robia manažéri a investori
systematické chyby a nesprávne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore
s racionálnymi očakávaniami, teóriou užitočnosti a princípmi rizika,
pričom cieľom, resp. výstupom skúmaní by mali byť metódy ako chybám
a nedostatkom predchádzať, či rešpektovať ich nemennú alebo ťažko
odstrániteľnú existenciu v rozhodovaní. Ďalším predmetom skúmania je dianie
na finančných trhoch, ktoré je odvodené najmä od správania sa podnikov
a individuálnych investorov. Podniky sú spätne ovplyvňované ľudským
faktorom pôsobiacim vnútri i v okolí podniku. Týmito zložitými
procesmi a vzájomnými pevnými väzbami medzi subjektmi trhu
a samotnými trhmi je ovplyvnená neustála potreba vysvetľovania
novovznikajúcich javov a zároveň snaha o skvalitňovanie známych vedomostí
na základe výskumov a empirických poznatkov.
Belsky
a Gilovich (1999) konkrétne definujú behaviorálne financie ako kombináciu
psychológie a ekonómie na vysvetlenie prečo a ako ľudia robia
napohľad iracionálne alebo nelogické rozhodnutia počas spotreby, investovania,
úspor a požičiavania peňazí. Thaler (1993) nazýva behaviorálne financie
abstraktnejšie, a to „financie otvorenej mysle“. Významný predstaviteľ
podnikových behaviorálnych financií Hersh Shefrin (2000) tvrdí, že behaviorálne
financie sú rapídne sa rozrastajúcou oblasťou, ktorá je ovplyvnená psychológiou
skúmajúcou správanie účastníkov finančných vzťahov. Jeho obdobná populárna definícia
(2001) hovorí o behaviorálnych financiách ako o štúdii toho, ako
psychológia ovplyvňuje tvorbu finančných rozhodnutí a finančné trhy.
Veľmi
zaujímavá je aj špecifická definícia dvoch významných ekonómov – behavioristov,
Richarda Thalera a Nicholasa Barberisa (2001), ktorí vysvetľujú
behaviorálne financie nasledovne: „Behaviorálne financie argumentujú, že
niektoré finančné fenomény môžu byť pochopené využitím modelov, kde väčšina
subjektov nie je plne racionálnych. Táto oblasť má dva hlavné bloky: limity
arbitráže, ktoré dokazujú, že môže byť náročné pre racionálnych obchodníkov
upraviť odchýlky spôsobené menej racionálnymi obchodníkmi; a psychológiu,
ktorá katalogizuje druhy odchýlok od dokonalej racionality, ktorú by sme bežne
očakávali. Po prediskutovaní týchto dvoch tém vzniká niekoľko možností
aplikácie behaviorálnych financií – na finančné trhy, na oblasť priemerných
výnosov, na individuálne správanie investorov a obchodníkov, a v neposlednom
rade na podnikové financie. V závere konštatujeme progres v tejto
vednej oblasti a môžeme vysloviť len špekulácie o jej budúcom
vývoji.“
Po
preštudovaní odbornej literatúry a názorov najzainteresovanejších
odborníkov môžeme zjednodušene uviesť nasledovné dva hlavné body záujmu behaviorálnych
financií:[1]
1)
správanie subjektov (účastníkov trhu, obchodníkov
s akciami, finančných manažérov, investorov; v určitých prípadoch
môžeme považovať za subjekt aj samotný podnik) – sem zaraďujeme rozhodovanie
a s ním súvisiace chyby v rozhodovaní, odchýlky od racionálneho
správania, subjektívne hodnoty a vlastnosti, postoje
a názory, vnímanie finančných vzťahov a iné
2)
správanie trhov (myslíme konkrétne finančné trhy, čiastkové
aj agregované) – tu sa sústredíme na efektívnosť finančných trhov, vývoj
z krátkodobého a dlhodobého hľadiska, odhaľovanie skrytých
príležitostí a zdôvodňovanie anomálií, návratnosť investícií, výšku
príjmov a ďalšie
Oba body záujmu je
potrebné sledovať súčasne. Izolácia by v podstate nebola možná, pretože
správanie subjektov priamo aj nepriamo ovplyvňuje správanie trhov
a naopak. Financie podniku sú mechanizmom, prostredníctvom ktorého sa
rozhodnutia subjektov odzrkadľujú na finančných trhoch, a dianie na
finančných trhoch zas tieto rozhodnutia kontinuálne ovplyvňuje.
[1]
Vlastné spracovanie podľa: http://www4.gsb.columbia.edu/finance/curriculum/behavfinance;
http://behaviouralfinance.net/; CÁR, T. 2006. Psychológia investovania. Behaviorálne financie. Technická analýza; VLACHYNSKÝ,
K. 2009. Finančné rozhodovanie
a behaviorálne financie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára